V 30-tych rokoch minulého storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá vtedy patrila do Československa. Niektoré obranné línie v Čechách a na Morave mali byt podľa pôvodných plánov zdvojené. Opevnenia sa mali budovať až do roku 1951. Po „Mníchovskej zrade“ a následnom rozdelení Československa boli práce na tomto obrannom systéme zastavené.
Na Slovensku sa zachovalo niekoľko desiatok objektov: v údolí okolo rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne, pri Lučenci a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR (stalo sa tak až po 2. svetovej vojne).
Zoznam bunkrov v Petržalke (ich názvy sú zo známych dôvodov české):
B-S-1 “Štěrkoviště” – nachádza sa v Pečnianskom lese asi 800 m proti prúdu Dunaja od mosta Lafranconi po ľavej strane asfaltovej cesty.
B-S-2 “Mulda” – umiestnený v Pečnianskom lese, treba pokračovať od bunkra B-S-1 po asfaltovej ceste a asi po 1000 metroch odbočiť vľavo na lesnú cestu.
B-S-3 “Paseka”- vybudovaný v Pečnianskom lese v blízkosti spomínanej asfaltovej cesty vľavo, ale je hlbšie v lese.
B-S-4 “Lány” – je na okraji Pečnianskeho lesa, je viditeľný z hrádze a cesty vedúcej k hraničnému prechodu Petržalka – Berg alebo z nadjazdu nad diaľnicou D 2 vedúcou z mosta Lafranconi na Rusovce.
B-S-5a,5b “Vídeň I a II” – boli zničené pri výstavbe diaľnice.
B-S-6 “Vrba” – nachádza sa v trojuholníku vymedzenom diaľnicou D 2, nadjazdom ponad ňu a privádzačom na diaľnicu z Bratskej ulice.
B-S-7 “Cvičiště” – umiestnený v poli neďaleko cintorína z 1. svetovej vojny.
B-S-8 “Hřbitov”- nachádza sa bezprostredne pri cintoríne z 1. svetovej vojny, dostať sa k nemu dá z Kopčianskej ulice, ak zabočíte k skládke stavebného odpadu alebo po asfaltovej ceste, ak budete sledovať dopravné značky označujúce “cintorín”. Bunker je možné identifikovať podľa vysokých topoľov.
B-S-9 “Kittsee” – nachádza sa vpravo od Kopčianskej ulice tesne pred štátnou hranicou, dominuje mu murovaný komín.
B-S-10 “Tři hranice” – nachádza sa tesne na pravej strane diaľnice D 2 v smere na Rusovce (oproti predajni Mazda). Názov je odvodený od toho, že neďaleko sa v tom čase schádzali hranice ČSR, Rakúska a Maďarska.
B-S-11 “Janík” – zničený v 70-tych rokoch pri výstavbe Petržalky.
B-S-12 “Oroszvár” (ide o maďarský názov Rusoviec) – stihol ho podobný osud ako „Janík“.
B-S-13 “Stoh” – nachádza sa východne od Antolskej nemocnice pri Chorvátskom ramene, neďaleko od depa dopravného podniku.
B-S-14 “Duna” – umiestnený za dunajskou hrádzou pri vyústení Chorvátskeho ramena.
B-S-15 “Ostrov” – leží na špici Starohájskeho ostrova oproti Slovnaftu (zátoka Zuzana).
Na priložených mapkách je znázornené umiestnenie popísaných bunkrov a iných súvisiacich objektov.
Bunkre B-S-5, 6, 7, 9, 10, 11, 12 a 14 boli postavené ešte v roku 1934. Uvedené objekty neboli ešte chránené obranným valom z kamenia a zeminy, mali iba guľometnú výzbroj a iné pechotné zbrane. S výstavbou bunkrov B-S-1, 2, 3, 4, 8, 13 a 15 sa začalo na jeseň v roku 1937 a dokončené boli na jar 1938. Konštrukcie bunkrov boli odvodené od známej francúzskej Maginotovej línie, ale boli podstatne vylepšené. Tieto bunkre už boli vybavené kanónmi a mali ďalšie štandardizované zbrane a vybavenie.
K hlavnej línii bunkrov na petržalskom predmostí patrili aj ďalšie doplnkové objekty: veliteľské stanovištia, objekty ľahkého opevnenia, úkryty pre protitankové kanóny, káblové siete a pod. Bunkre boli navyše chránené železobetónovými ježkami, oceľovými rozsocháčmi a oceľovými kolíkmi na upevnenie ostnatých drôtov. K bunkru B-S-4 a B-S-8 patrili protitankové priekopy po oboch stranách.
Výstavbu obrannej línie v Petržalke počnúc rokom 1934 zabezpečovala stavebná firma Ing. Rudolf Frič z Bratislavy. Opevnenie v Petržalke dosiahlo ako jediný ucelený úsek pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti a predstavovalo v tej dobe vzor československého pevnostného pásma. V roku 1939 ho na základe Mníchovskej dohody obsadila nemecká armáda. Bunkre boli v apríli 1945 čiastočne použité pri ústupových bojoch tejto armády.
Po 2. svetovej vojne boli bunkre znovu vyzbrojené a doplnené súdobým vojenským materiálom. Malé kanóny kalibru 47 mm boli nahradené bezzáklzovými kanónmi kalibru 85 mm. V 50-tych rokoch boli takmer všetky bunkre zahrnuté do hraničného pásma (boli za ostnatým plotom) a neboli verejnosti prístupné. Hraničné pásmo bolo zúžené v 70-tych rokoch pri výstavbe petržalských sídlisk, pri ktorej boli dva bunkre a ďalších niekoľko vzácnych objektov zničených. Po roku 1989 bolo hraničné pásmo zrušené. Objekty B-S-1 až 4 (v Pečnianskom lese) a B-S-8 (vedľa vojenského cintorína) ostali vo vlastníctve armády, boli zakonzervované a uzavreté.
Údajne v zime v roku 2002 boli tieto objekty vo vlastníctve armády vykradnuté. Pravdepodobne išlo o krádeže „na objednávku”, o čom svedčí skutočnosť, že pri demontáži ťažkých vchodových dverí bol použitý autogén. Čo nezobrali títo „zberatelia”, dokončili zberatelia kovov a podobné živly. Aj vybavenie ostatných bunkrov bolo v priebehu rokov rozkradnuté a vnútorné priestory boli navyše zdevastované bezdomovcami, narkomanmi a podobnými živlami. Zámer vybudovať súkromné vojenské múzeum v okolí bunkra B-S-15 nevyšiel. V súčasnosti sú všetky zachované bunkre voľne prístupné, okrem bunkra B-S-8, ktorý sa podujalo rekonštruovať občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre.